Bývalú oranžériu postavil v roku 1852 architekt Firmin Bourgeois a dokončil ju jeho nástupca Ludovico Visconti, aby v nej mohol pestovať pomarančovníky v Tuilerijských záhradách. Dlhá kamenná škatuľa, zasklená na juhu (na strane od Seiny) a slepá na severe (na strane záhrady), bola triezvo zdobená - ako sa na úžitkovú budovu patrí -, ale v súlade s klasickým architektonickým repertoárom, v súlade s blízkosťou námestia Place de la Concorde a Tuilerijského paláca (dnes zbúraného).
Počas tretej republiky sa využívala ako sklad výstroja, vyšetrovňa, ubytovňa pre mobilizovaných vojakov a viacúčelové miesto na športové podujatia. V roku 1921 bola napokon odovzdaná oddeleniu Beaux-Arts, ktoré z nej, podobne ako zo susedného Jeu de Paume, urobilo prístavbu Musée du Luxembourg, predchodcu Musée National d'Art Moderne.
