V prvý deň olympijských hier sú naše oči stále plné hviezd po otváracom ceremoniáli olympijských hier Paríž 2024, ktorý sa konal 26. júla. A aký to bol ceremoniál! Úplne netradičný, keďže sa konal na Seine, a nie na tradičnom štadióne, ako je zvykom v usporiadateľských krajinách. Medzi sprievodom športovcov na bárkach a umeleckým happeningom sa obzrieme za najdôležitejšími (a aj trochu nezvyčajnými) momentmi tohto otváracieho ceremoniálu hier, ktorý nepochybne znamenal prelom v histórii podujatia.
Po tom, čo Zinedine Zidane zmeškal svoje metro s olympijským ohňom, privítala Seina slávnosť veľkolepou prehliadkou modrého, bieleho a červeného ohňostroja.
Americká hviezda pracovala na tomto predstavení rok, učila sa choreografiu, študovala kroky transgresívneho parížskeho umelca a zdokonaľovala sa vo francúzštine. A výsledkom je krásna pocta francúzskej kultúre, a to veľmi jednoduchým spôsobom, v spoločnosti tanečníkov a množstva krásnych pompónov, ktoré zozbierala v Lide pred jeho zatvorením.
Počas celého ceremoniálu sa na námestie Place du Trocadéro presúvala loďka za loďkou so športovcami. Bol to bežný sprievod, až na prostredie, ale aj tak sme naň chceli upozorniť! A s Gréckom na čele gondoly.
Vedľa potkana, to sa nedá vymyslieť... Parížske klišé, ale to neznamená, že ho nemáme radi.
Je krásny, ale zároveň má reálny základ.
Francúzska metalová skupina spievajúca revolučnú pieseň ("Ah ça ira, ça ira, ça ira... Les Aristocrates à La Lanterne") nad sťatou hlavou Márie Antoinetty v Conciergerie je na nezaplatenie... Je to pekelne punkové, otriasa to kódmi a nám sa to páči!
V duete s orchestrom Garde Républicaine na Pont des Arts oproti Francúzskemuinštitútu. Je to symbol...
Ale kam sa podela? Záhada zostáva, ale nie na dlho.
Áno, Mimoňov, slávne malé žlté stvorenia z filmov Moi, Moche et Méchant, skutočne vytvoril Francúz, ilustrátor Eric Guillon. A pretože prekvapenia nikdy neprichádzajú samé, boli to oni, kto ukradol Monu Lisu z Louvru.
Operná speváčka Axelle Saint-Cirel ako hrdá Marianne majstrovsky predniesla francúzsku hymnu. A tie francúzske šaty a vlajka... jednoducho wow!
Na brehu Seiny sa objavilo niekoľko zlatých sôch žien, ktoré sa zapísali do dejín krajiny, odOlympe de Gouges po Simone Veil. Veľkolepá pocta boju za práva žien... Tieto sochy budú následne distribuované a vystavené mestom Paríž.
Keďže Paríž 2024 sa nekoná len v Paríži, museli sme sa zastaviť na Tahiti, kde sa konajú surferské podujatia, aby sme nezabudli na športovcov z celého sveta, ktorí tam boli (a ktorí preto z pochopiteľných technických dôvodov nemohli prísť pozdraviť davy na otvárací ceremoniál, hoci si z neho urobili miestnu slávnosť). A to je dosť veľkolepá vec, ktorú urobili.
Krásna ukážka umenia a sveta nočného života, sprevádzaná tým najlepším z francúzskej hudby Touch.
A na najväčšej lodi zo všetkých... Mysli si, čo chceš!
Je to naozaj prekvapujúce...? Odpoveď je nie. Ale vidieť ho ako modrého šmolkovského Bakcha uprostred misky so zeleninou pod plášťom... Čo na to povedať?
Jedna z najkrajších scén obradu.
Dnes už klasická olympijská hra.
Áno, v tom momente prestalo pršať... Až potom sa opäť obnovil. A vystúpenie speváka z Quebecu... Skutočný emocionálny skvost. Perfektný spôsob, ako ukončiť tento otvárací ceremoniál!
Veľmi poetický moment, pozastavený v čase, s Marie-José Pérec a Teddy Rinnerom.
