Čo je to spolužitie, systém, ktorý by mohol vstúpiť do hry po týchto nových parlamentných voľbách? Na webovej stránke Ústavnej rady sa kohabitácia definuje ako " politická situácia, v ktorej sú prezident republiky a väčšina poslancov opačného politického presvedčenia. Keďže vláda je zodpovednáNárodnému zhromaždeniu (čl. 20 ods. 3, čl. 49 a čl. 50 Ústavy zo 4. októbra 1958), prezident republiky by mal na čelo vlády vymenovať niekoho, kto môže získať podporu väčšiny v Národnom zhromaždení".
30. júna 2024 pôjdu Francúzi opäť k volebným urnám, aby si zvolili svojich poslancov. Jedna z politických strán, ktoré sa zúčastnia volieb, bude mať v Národnom zhromaždení určite väčšinu a je celkom možné, že to nebude strana zvoleného prezidenta republiky. Hlava štátu potom musí vymenovať predsedu vlády, ktorý bude pôsobiť ako líder väčšiny v zhromaždení, t. j. predsedu vlády z inej strany, ako je jeho vlastná.
V histórii Piatej republiky zažili Francúzi tri spolužitia: v rokoch 1986 až 1988 so socialistickým prezidentom (François Mitterrand) a predsedom vlády RPR (Jacques Chirac). V rokoch 1993 až 1995 so socialistickým prezidentom (François Mitterrand) a predsedom vlády RPR (Édouard Balladur). Potom v rokoch 1997 až 2002 s prezidentom RPR (Jacques Chirac) a socialistickým premiérom (Lionel Jospin).
Hlava štátu a predseda vlády musia "koexistovať" na vrchole štátu, aby mohli riadiť Francúzsko. Počas tohto spolužitia má prezident republiky oveľa menej právomocí: predseda vlády a jeho väčšina v zhromaždení majú väčší vplyv na prijímanie zákonov a riadenie vnútorných záležitostí krajiny.
Prezident republiky si ponecháva kontrolu nad medzinárodnými záležitosťami. Zachováva si aj časť svojich menovacích právomocí (vymenúva troch členov Ústavnej rady, ako aj civilné a vojenské funkcie). Prezident stojí na čele ozbrojených síl, ale je to vláda, ktorá "má k dispozícii silu armády". Prezident je držiteľom jadrových síl Francúzska. Vyhlasuje zákony a môže požiadať o ich druhé prerokovanie. Predsedá Rade ministrov a raz ročne môže rozpustiť Národné zhromaždenie.
V prípade nového rozpustenia parlamentu by bolo potrebné počkať rok na nové hlasovanie a parlamentná väčšina by sa mohla zmeniť, čo by umožnilo prezidentovi republiky vybrať nového predsedu vlády.
