Kto by nepočul o trojfarebnej vlajke,štátnom znaku 5. republiky ? Zrodila sa v čase Francúzskej revolúcie a spája bielu farbu kráľovskej rodiny s farbami Paríža, modrou a červenou. Dnes hrdo vlaje nad všetkými verejnými budovami a osvetľuje každú oficiálnu slávnosť.
História vlajky je plná zvratov. Predtým, ako sa z nej stala vlajka, ktorú poznáme dnes, bola to kokarda, ktorú La Fayette daroval Ľudovítovi XVI. po dobytí Bastily. Vraj povedal: "Prinášam vám kokardu, ktorá obletí celý svet." Trojfarebná kokarda, symbol spojenectva medzi kráľom a ľudom, sa rýchlo stala pevnou súčasťou gombíkových praciek vlastencov.
V roku 1790 Ústavodarné zhromaždenie rozhodlo o vlajke s tromi zvislými pruhmi pre všetky vojnové a obchodné lode: červenou pri žrdi, bielou v strede a modrou na vonkajšej strane. Toto usporiadanie umožnilo odlíšiť francúzsku vlajku od holandskej s vodorovnými pruhmi.
15. február 1794 znamenal rozhodujúci zlom: Národné zhromaždenie formálne schválilo trojfarebnú vlajku, ako ju poznáme dnes, s modrou vlajkou pripevnenou k žrdi, bielou v strede a červenou vlajúcou vo vetre. Niektorí tvrdia, že o poradí farieb rozhodol maliar Louis David.
Táto vlajka však prežila aj búrlivé časy. V rokoch 1814 až 1830, keď bola ohrozená, ale nikdy neopustená, stratila za obnovenej monarchie svoje modré a červené farby a vrátila sa ku kráľovskej bielej. Znovu sa objavila počas troch slávnych rokov v roku 1830, keď sa vynímala na barikádach ako znak jednoty republikánov proti Karolovi X. Ľudovít Filip vyhlásil, že "národ znovu získava svoje farby".
Po vyhlásení republiky v roku 1848 sa niektorí povstalci pokúsili nahradiť vlajku červenou zástavou. Bol to však Lamartine, ktorý ako básnik a politik zachránil národnú vlajku svojimi galantnými slovami.
Dnes je táto vlajka, skutočná mozaika histórie a symbolov, srdcom francúzskej identity, jediným symbolom definovaným ústavou piatej republiky. Nech žije trikolóra, tento večný symbol slobody a bratstva!
