Amputované alebo ochrnuté končatiny, neurologické postihnutie, slepota... Paralympijskí športovci súťažia s vlastnými špecifikami a postihnutiami. Na paralympijských hrách v Paríži 2024 je zastúpených mnoho zdravotných postihnutí. Ale nie sú tam žiadni nepočujúci alebo nedoslýchaví športovci? Prečo nie?
Podľa štúdieSvetovej zdravotníckej organizácie má viac ako 5 % svetovej populácie (430 miliónov ľudí)"postihnutie sluchu" (). Medzi týmito postihnutými ľuďmi je množstvo športovcov, ktorí sa môžu zúčastňovať na medzinárodných súťažiach.
Nepočujúci a nedoslýchaví však nikdy neboli prijatí na paralympijské hry. Toto postihnutie je ťažké integrovať do súčasných paralympijských súťaží. Hluchota sa považuje za menšiu prekážku pri vykonávaní športu ako strata končatiny alebo slepota.
Medzinárodný výbor pre šport nepočujúcich v oficiálnej tlačovej správe vysvetľuje samotný rozdiel: "Nepočujúci sa nepovažujú za telesne postihnutých, najmä nie fyzicky. Skôr sa považujeme za súčasť kultúrnej a jazykovej menšiny (...) Nepočujúci športovec je fyzicky schopný súťažiť bez výrazných obmedzení, s výnimkou komunikačných bariér. V tímových športoch a niektorých individuálnych disciplínach môže byť strata sluchu obmedzením. Na hrách nepočujúcich však tieto obmedzenia miznú. Športy a ich pravidlá sú totožné so športmi pre zdravých športovcov. Neexistujú žiadne špeciálne športy a jedinými úpravami je zviditeľnenie zvukových signálov ".
Nepočujúci a nedoslýchaví športovci si vytvorili vlastnú olympiádu: Deaflympics. Tejto súťaže sa môžu zúčastniť len súťažiaci s prahom sluchu nižším ako 55 decibelov, ktorí nenosia načúvací prístroj. Toto športové podujatie sa koná každé štyri roky a prvýkrát sa uskutočnilo vParíži v roku 1924: je teda staršie ako paralympijské hry! Ďalší ročník je naplánovaný na rok 2025 v japonskom Tokiu.
