Uprostred leta 1465 sa v živote Parížanov odohrala skutočná revolúcia. Dňa 4. júla toho roku bolo vydané nariadenie, ktoré vyžadovalo inštaláciu lucerien v parížskych uliciach. Jednoduché sviečky umiestnené v skromných lampášoch začali osvetľovať tmavé a nebezpečné ulice francúzskeho hlavného mesta.
Je zaujímavé uvedomiť si, ako veľmi toto opatrenie, hoci na dnešné pomery rudimentárne, zmenilo život Parížanov. Predtým bolo mesto za súmraku tiché a dokonca nebezpečné, ulice boli zamorené zlodejmi. Boileauove slová v jeho šiestej satire dokonale ilustrujú vtedajšiu situáciu:
"Najkatastrofálnejší a najmenej navštevovaný les je za cenu Paríža miestom bezpečia. Beda tomu, koho nepredvídaná záležitosť zastihne o niečo neskôr v zákrute ulice."
Príchod lucerien to všetko zmenil a parížska noc sa stala bezpečnejšou a menej desivou. Pre mesto to bolo obdobie významných zmien, napriek odporu a ťažkostiam, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní nových predpisov.
V kronike Ľudovíta XI. sa uvádza: "V stredu 4. júla bolo na križovatkách v Paríži uverejnené a zverejnené, že každý hotel v meste musí mať počas noci v okne lampáš a horiacu sviečku a že každá domácnosť, ktorá má psa, ho musí pod hrozbou pokuty zavrieť vo svojom dome. Napriek svojej dôležitosti sa však toto nariadenie nedodržiavalo v plnej miere.
Napriek tomu tento prvý krok kverejnému osvetleniu znamenal začiatok série opatrení zameraných na zvýšenie bezpečnosti obyvateľov mesta. Následné iniciatívy v rokoch 1524 a 1526 sa pokúsili zaviesť ešte prísnejšie pravidlá pouličného osvetlenia v reakcii na výtržnosti spôsobené gangmi zlodejov, známych ako "zlí chlapci", ktorí sa priživovali na okoloidúcich a využívali príkrov tmy na páchanie svojich nekalých činov.
Najvýznamnejšia zmena pravdepodobne nastala v roku 1558, keď snemovňa nariadila inštalovať na každom rohu ulice osvetlenú falotu od desiatej hodiny večer do štvrtej hodiny ráno. Bol to významný krok vpred v rozvoji verejného osvetlenia v Paríži.
Skutočného zlepšenia sa však Parížania dočkali až v 18. storočí. V roku 1744 bola vynájdená reverzná lampa (olejová lampa a strieborný reflektor), ale až v roku 1766 bola na vybavenie parížskych ulíc vybraná lampa pána Bourgeois de Chateaublanc. V tom čase, keď neexistovali chodníky, boli zavesené nad ulicami alebo viseli na konzolách každých 50 metrov.
Vroku 1881 sa v Paríži konala prvá medzinárodná výstava elektrickej energie. Toto podujatie, podporované inžiniermi a finančníkmi, malo byť veľmi úspešné.
V roku 1900 sa Paríž na Svetovej výstave stal "mestom svetla". Bola to marketingová stratégia, spôsob propagácie a odlíšenia sa. V tom čase už Paríž v oblasti osvetlenia dobehol iné mestá, napríklad New York, ktorý už mal elektrické osvetlenie. Mesto žiarilo svetlom, čo pripomínalo, že práve v Paríži sa uskutočnili prvé pokusy o moderné elektrické osvetlenie.
Dnes je ľahké odmietnuť to ako malý technologický pokrok. V tom čase to však bola revolúcia, ktorá nielenže rozjasnila život Parížanov, ale zvýšila aj ich bezpečnosť a možnosť vykonávať každodenné činnosti aj po zotmení.
Príbeh parížskych lampášov nie je len anekdotou, ale aj svedectvom postupného vývoja spoločnosti smerom k bezpečnejšiemu a organizovanejšiemu nočnému životu. Táto iniciatíva zmenila život Parížanov a formovala ho spôsobom, ktorý dnes považujeme za typicky mestský a moderný.
