V roku 2004 prišiel Edouard de Broglie s bláznivým nápadomreštaurácie, v ktorej by 50 % personálu tvorili nevidiaci, s cieľom zmeniť postoj k zdravotnému postihnutiu a dokázať, že zrakovo postihnutí ľudia môžu pracovať.
Výsledok je jednoducho úchvatný. V stanovenom čase nás ako skupinu privíta náš zrakovo postihnutý "sprievodca" a čašník a oznámi nám, že nás zavedie do tmavej miestnosti, nie tmavej, ale veľmi tmavej. Prvé prekvapenie: nesedíme na svojich stoličkách v jasnom svetle, ale náš nevidiaci čašník nás vedie do tmavej miestnosti. Len čo sme urobili prvé kroky, stratili sme sa, už nám nebolo do smiechu, nič sme nevideli, bola len čierna, stále čierna. Potom sme sa ocitli tvárou v tvár stolu, uhádli sme, kde je naša stolička, a tápali sme k nej.
Keď sa dostaneme do miestnosti, nahliadneme, ako môže vyzerať každodenný život nevidiaceho: ak sa stratíme, niektorí zrakovo postihnutí ľudia sa dokážu orientovať, nech sú kdekoľvek. Druhým prekvapením je, že sa dostanete do fyzického kontaktu s človekom, ktorý sedí ved ľa vás, a začnete sa rozprávať a zhovárať s ľuďmi, ktorých nepoznáte. Je ľahšie rozprávať sa s ľuďmi, pretože sa nebojíte pohľadu druhej osoby, a predovšetkým preto, žev miestnosti nie sú povolené žiadne telefóny. Áno, priatelia, existuje svet bez telefónov! Svet, v ktorom je rozprávanie, zdieľanie a smiech na dennom poriadku.
Potom nastane osudný okamih: jedenie v tme. Je to frustrujúce, keď neviete, čo je na jedálnom lístku, ale núti vás to rozprávať a vaše chuťové bunky dostanú poriadne zabrať. Tu je cieľom objaviť, čo máte v ústach. Zdanlivo jednoduché cvičenie sa ukáže byť ťažšie, ako sa očakávalo. Po prvé, nemôžete dobre uchopiť jedlo do vidličky a po druhé, uvedomíte si, že najprv jete očami a v skutočnosti nepoznáte chuť a štruktúru jedla.
Vedeli ste, že dokonca aj profesionálni enológovia majú problémy s rozlišovaním vín a niekedy si pletú biele a červené víno? Prekvapujúce, však? Jedna osoba pri našom stole si dokonca pomýlila červené víno so šampanským... Hovoríte si, že je to nemožné? Pred testovaním by som vám povedal to isté. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetko sa dá podávať v reštaurácii. Ľudia si napríklad myslia, že jedia džem na toaste, keď sa im podáva toast z foie gras s čatní...
Osobne sa priznávam, že som si pomýlil polentu s kaviárom, teľacie mäso s rybou... Podávané jedlá pôsobia na všetky vaše zmysly tým, že miešajú chute a textúry. Na tanieri tak nájdete množstvo jedál, ktoré môžete objaviť. Je tu toho veľa, čo vás udrží v strehu.
Po skončení jedla sa v tme vydáme po vlastných stopách a pred návratom na denné svetlo sa na pár minút zastavíme na chodbe. Zreničky máme rozšírené a musíme si opäť zvyknúť na svetlo. Je čas objaviť našich spoluhráčov pri stole a jedálny lístok. Spoločne sa smejeme na svojom zmätku.
Jesť v tme je skutočne ľudský zážitok. V absolútnej tme si uvedomíte, aký dôležitý je v našej spoločnosti zrak. Tu sa nemusíte báť posmechu, každý sa vyjadruje bez zábran a jeme prstami (nikto nás nevidí, v tme sa nedá chytiť jedlo vidličkou)! Z reštaurácie sme odchádzali s ponaučením do života a s túžbou pomôcť ostatným objaviť toto miesto, kde sme my postihnutí. Výborne sa darilo čašníkom, pred ktorými snímame klobúk, že nás vedeli zaradiť, nájsť a bezchybne obslúžiť.
Praktické informácie:Webová stránka: Dans le Noir?
T he restaurant in ParisUmiestnenie: 51 rue Quincampoix, 75003 ParisObed: 12.30 počas víkendovVečer: 19.30 - 21.45 počas pracovných dní, 18.30 počas víkendovCeny: 43 EUR za 2-chodové menu, 49 EUR za 3-chodové menu, 65 EUR za degustačné menu s 3 pohármi vínaRezerváciaonline
Dátumy a rozvrh
Z 9. október 2024 Na 31. december 2027
Miesto
V tme
51 Rue Quincampoix
75004 Paris 4
Ceny
formule 2 plats : €43
formule 3 plats : €49
formule dégustation : €64
formule gastronomique : €79
Viac informácií
Obedná služba: 13.00 počas víkendov Večerná služba: 20.10 a 22.10 každý večer
